Michaela Čobejová. Keď jej z Octavie ukradli dve autorádiá, zaobstarala si doň tridsaťročné. O to už zlodeji záujem nemali. Po 11 rokoch svoju Octaviu Combi vymenila za Audi A3. Páči sa jej na nej najmä rádio, ktoré sa na hrboľoch samovoľne nevypína...
Narodila sa v roku 1970 v Trnave. Vyštudovala herectvo na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. V muzikáli Na skle maľované stvárnila úlohu Anjela, zahrala si Kafu v hre Štvrtá sestra, Alu v Tangu, Orsettu v Čerticiach či Lulu vo Wadekindovej hre s rovnomenným názvom. V bratislavskom Mestskom divadle naštudovala hru Posadnutí láskou v réžii Ingrid Timkovej. Je víťazkou tanečnej šou Let´s dance 2. Momentálne hrá sestričku Kamilu v seriáli Ordinácia v ružovej záhrade. Okrem divadla, televíznych inscenácií, filmov a dabingu sa venuje vydavateľskej a producentskej činnosti a píše. S manželom Ivanom má dve dcéry, sedemnásťročnú Ivanu a štvormesačnú Táňu.
*Váš tohtoročný aprílový pôrod dcéry Táničky mal byť pred televíznymi kamerami. Ten plán bol asi len žart, však?
Samozrejme. Pôrod pre kamerami bol v Ordinácii mesiac predtým. A keďže Soničku v seriáli hrá moja Tánička, je uvedená aj v titulkoch (smiech). Pri mojom skutočnom pôrode bola jedinou kamerou len kamera môjho manžela. Aj to sa mu asi chveli ruky, takže zábery s pôrodu sú roztrasené.
*Takmer každá žena sa s príchodom vytúženého dieťatka akosi ľahko vzdá cigariet, kofeínu a iných nerestí. Čomu všetkému ste museli odolávať Vy?
Nefajčím, ale celé tehotenstvo som nepila kávu ani alkohol. Keďže mám veľmi nízky tlak, občas som si dala trochu kofoly.
*Zdedilo Vaše bábätko vecičky po svojej staršej sestre Ivanke?
Absolútne nie. Veď od prvého pôrodu ubehlo sedemnásť rokov! Naše mamky odkladali, my už neodkladáme. Lebo zohnať veci pred dvadsiatimi rokmi bol problém. Pamätám si, že kočík pre Ivanku sme zháňali až v Rakúsku, jednorazové pampersky boli drahé, tak sme ich nepoužívali. O oblečení ani nehovorím. Teraz je všetkého veľa a za dobrý peniaz.
*Rodičia, ktorí majú veľký vekový rozdiel medzi dvoma deťmi, si zvyknú časom uvedomiť chyby, ktoré spravili vo výchove prvého dieťaťa a snažia sa ich na druhom napraviť...
No, chúďa Ivanka bolo pokusný králik, obaja sme na nej experimentovali. Keď experiment úspešne prebehol, približne už vieme. V minulosti som si myslela, že najprv treba umyť riad, navariť, až potom sa venovať dieťaťu. Dnes viem, že na prvom mieste je dieťa.
*Kým Tánička spí, poctivo cvičíte. Asi je to už pre Vás droga, bez ktorej neviete fungovať...
Skôr nutnosť. Pre natáčanie seriálu Ako som prežil som týždeň necvičila a bola som nemilo prekvapené, že napriek tomu, ako zdravo sa stravujem, hmotnosť sa nepohla. Cvičenie je teda pri redukcii hmotnosti nevyhnutné! Denne sa snažím cvičiť polhodinu na bežeckom trenažéri. Ani neviete, aké náročné je tú polhodinu nájsť...
*Priznali ste sa, že nemáte veľa priateľov a v hereckej brandži takmer žiadnych. Sestričku Kamilu, tú nekonečnú dobráčku z Ordinácie v ružovej záhrade, by ste si za kamarátku vybrali?
Určite nie. Aj moja dcéra o mne hovorí, že keby som bola jej spolužiačka, tak sa so mnou nekamaráti...
*Nelezie Vám tá postava trochu na nervy? Ale hráte ju veľmi dobre...
Jednak som si zvykla a jednak – nemôžem si veľmi vyberať. Čo mi život ponúkne, s tými sa trápim (smiech). Kamilka je, aká je . V seriálu Ako som prežil som si zahrala iný charakter, tvrdú lekárku, takže som si to vykompenzovala.
* Keď sme už pri tom herectve... Nebolo to tak dávno, kedy ste uvažovali na štúdiom práva a zmeny profesie. Bola to len „kríza“?
Vtedy som odišla z divadla a ponuky, ktoré mi prichádzali, som nepovažovala za vhodné. Preto som rozmýšľala nad tým, že stále je čas, ešte môžem študovať. Veru, keby neprišla ponuka z Ordinácie, asi by som sa na niečo podobné dala.
*Šťastie je vraj v nás a spočíva iba v prístupe k veciam. Veríte sile pozitívneho myslenia?
Isteže. Je príjemnejšie stretnúť sa s pozitívne naladenými ľuďmi než s tými, čo sú naladení negatívne. Život sa dá prežiť týmito dvoma spôsobmi. Pozitívny je lepší (smiech).
*Upokojuje Vás, keď si píšete. Len tak sama pre seba?
Boli to fejtóny do časopisu Rebecca a s Evitou Urbaníkovou a Martou Ferancovou sme pre televíziu Markíza napísali scenár Všetky moje tety. Námet nám kúpili a teraz čakáme, či z toho niečo bude. Je pravda, že človek sa k takýmto aktivitám uchyľuje, keď nemá malé deti a má pokoj. V tomto Evitu obdivujem – píše popri malých deťoch, pre mňa je to čosi nepredstaviteľné.
*Zabudli ste spomenúť vianočné príbehy s biblickou tematikou Darček od Ježiška, ktoré ste narozprávali. S bonusom, že ste si ich napísala sama.
Sú určené pred deti. Bavilo ma zábavne ich spracovať, aby deti zaujali, aby ich počúvali. Celý náklad druhej časti, ktorý vyšiel pod názvom Biblické príbehy II, nám skúpil Korzár a Katolícke noviny, takže sa teším, že sa dostali k toľkým ľuďom. V Biblii sú životné pravdy, môžete ju čítať niekoľkokrát, vždy tam nájdete poučenie, vrátia Vás na zem, k zamysleniu nad sebou, nad svetom.
*Máte celkom nové autíčko, strieborné Audi A3. S čím súvisela jeho výmena?
Už tri roky som sľubovala susedovi, že mu predám svoju jedenásťročnú Octaviu, do ktorej som sa zamilovala. Keďže klesli ceny áut, konečne som sa k tomu dopracovala. S Audi A3 som spokojná. Je to šikovné, malé, ale priestranné auto s veľkým kufrom, zmestí sa mi doň aj kočík. Priznávam, mám ho v jednoduchšej výbave, nepotrebujem totiž žiadne vyhrievanie sedačiek ani nič podobné. Základ – rádio a automatickú klimatizáciu mám, a to mi stačí. V Octavii mi chýbala klimatizácia a neuveríte, rádio som mala z roku 1976. Pukalo, keď som ho zapla a keď som autom prešla hrboľ, prestalo mi hrať...
*Vaša staršia dcéra ešte vodičský preukaz nemá, no o chvíľu ju to čaká. Viete si predstaviť deliť sa s ňou o auto?
Bála by som sa o ňu, aby sa nedorazila, ale k autu špeciálny vzťah nemám. Hocikto sa ho môže dotknúť, nie som naň háklivá.
text: Dana Závadová
zdroj: automagazín – profi auto