Martin Severa na bicykli deťom

  Nedávno sa Martin aktívne zúčastnil projektu „Na bicykli deťom“. Tím niekoľkých známych osobností z oblasti športu, medicíny a umenia, prešiel v jedenástich dňoch z východného cípu Slovenska až do západočeského mesta Aš. To všetko s jediným cieľom - zviditeľniť problém liečby leukémie. Výťažok z celej akcie bol venovaný práve deťom trpiacim touto chorobou. Martina sme sa v tejto súvislosti spýtali na niekoľko otázok:

Martin, ako celá akcia Na bicykli deťom dopadla? Koľko sa vám podarilo získať finančných prostriedkov?

Cieľom akcie nebolo zhromaždiť financie – tie sme mali predtým dohodnuté s našimi partnermi. Na každú onkologickú kliniku v už predtým dohodnutých nemocniciach sme poukázali vždy 100 tisíc korún resp. 3.333,- Euro.

Projekt „Na kole dětem“ – na Slovensku „Na bicykli deťom“, má a cieľ zapojiť do projektu širokú verejnosť a zviditeľniť problém – teda fakt, že leukémia sa týka každého. Zatiaľ neexistuje prevencia a liečba stojí omnoho viac prostriedkov než je schopný ktokoľvek z nás uhradiť prostredníctvom zdravotného poistenia. Financie sú však potrebné tiež na ďalší výskum – veď ochorenie akútnou leukémiou bolo ešte pred desiatimi rokmi beznádejné. Dnes už sa darí túto nemoc čiastočne liečiť. A niektoré typy lymfatickej leukémie sa dajú vyliečiť úplne. Dúfame teda, že týmto projektom nepriamo oslovíme subjekty, ktoré sa sami rozhodnú, či a ako by mohli pomôcť.

Aký najsilnejší zážitok z celej trasy si si odniesol?

Jednoznačne východné Slovensko. Iní ľudia žijú vo veľkých a malých mestách, iní ľudia žijú popri vedľajších cestách. Pri prejazde dedinami nás vítali deti, zdravili starostovia.

Ale tým najsilnejším zážitkom je samotný denný režim. Ráno sadnúť na bicykel a šliapať. Vnímať iba okolie, námahu, mať radosť z pohybu, vnímať svoje telo. Je to spôsob meditácie. Mozog nemá silu sám vyhľadávať myšlienky, tie prichádzajú samé a predkladajú riešenia a nápady, ktoré sú za normálnych okolností ukryté v pozadí.

Ako vás prijímali miestni? Vnímal si rozdiel medzi Českou republikou a Slovenskom?

Všeobecne sa dá povedať, že na Slovensku nám ľudia držali palce a boli na cestách ohľaduplní, zatiaľ čo Čechách na nás nervózne kričali a vodiči na nás často autami ohrozovali. Pri jednej zastávke na čerpacej stanici nám jeden „vodič“ do očí povedal, že počká až odídeme a potom nás autom zrazí.

Ja osobne mám konkrétnu skúsenosť už z apríla, keď ma v Starom Meste pri Uherskom Hradišti jeden vodič skutočne zámerne zrazil a po vystúpení z auta bol ešte pripravený k fyzickému napadnutiu. Myslím, že by stálo za to upozorňovať aj na tento problém.

Na cestu ste mali dve doprovodné vozidlá - tranzity. Môžeš nám vysvetliť na čo také autá slúžia?

Celý tento projekt vlastne stojí na jednom človeku, a tým je Josef Zimovčák. Niekoľkonásobný majster sveta v jazde na vysokom bicykli, držiteľ mnohých svetových prvenstiev, na historickom bicykli tiež absolvoval Tour de France, Vueltu a Giro – a to prosím v režime profesionálov – šiel etapy deň pred nimi. To on okolo seba zhromaždil osobnosti a partnerov, pre ktorých je jeho osoba zárukou dôveryhodnosti celej akcie.

Práve pre neho bolo vozidlo Peugeot Boxer, ktoré nám zapožičala spoločnosť AAA AUTO, veľmi dôležité – mohli sme do neho naložiť vysoké bicykle a on ich tak mohol behom cesty bez zastavenia meniť. Na vysvetlenie: má tri bicykle s polomerom 48, 50 a 52 palcov. Pred stúpaním vždy nasadne na ten najmenší (s 52 by stúpanie nevyšliapal) na kopci potom zase zvolí ten s väčším kolesom. A z kopca ide rýchlosťou až 60 km/hod. Obe autá sme využili aj pre ďalšie bicykle a na prepravu cyklistov v prípadoch, keď sa štartovalo inde než bol nocľah.

Ďakujem za rozhovor a prajeme projektu aj Tebe veľa ďalších šťastných kilometrov!

Zdroj: zenaaauto.cz