Prihlásenie
Tip týždňa
Anketa Onaaauto.sk
Video dňa
Reklama
Do Zity tankovala za stovku...
Narodila sa v roku 1977 v Bratislave. Študovala na bilingválnom talianskom gymnáziu a neskôr politológiu a žurnalistiku na Filozofickej fakulte univerzity Komenského v Bratislave. Svoju novinársku kariéru začínala vo Večerníku, v denníku SME a v tlačovej agentúre SITA. Už desať rokov pracuje v televízii Markíza ako redaktorka spravodajstva a moderátorka diskusnej relácie Na telo. Vlani si zatancovala v charitatívnej tanečnej šou Bailando. Jazdí veľa a rada. Začínala na Škode 100, do ktorej tankovala zásadne za stovku a prevážala na nej všetkých spolužiakov. Odvtedy už vystriedala mnoho áut. V niektorých z nich sa občas cítila aj nebezpečne. Dnes je so svojím červeným BMW nadmieru spokojná. Vyzerá to tak, že sa našli...
Zlatica Puškárová.Práca ju naučila nebrať život ani seba príliš vážne. Každá aféra podľa nej totiž trvá tri dni. Charakterizuje sa ako dieťa šťasteny najmä preto, že sa môže živiť tým, čo ju baví.
Novinárkou je telom aj dušou, hoci naťahovať sa s politikmi nie je med lízať. Páči sa jej, že každý týždeň začína prakticky od nuly... Od nuly sa môže pomýliť, od nuly môže byť vynikajúca. Isté je, že by nemenila.
*V živote človeka sa striedajú šťastné obdobia s nešťastnými. Aspoň sa to tak hovorí. Prezraďte, v ktorom sa momentálne nachádzate?
Najskôr poviem, že nie som fatalista. Verím tomu, že o svojom živote rozhodujem sama, a tým pádom neverím, že osud rozhoduje o všetkom. Som dieťa šťasteny a, chvalabohu, som zatiaľ za tých svojich tridsať rokov nezažila nič, čo by vo mne spôsobilo životnú traumu. Mám dokonca pocit, že mnohé veci, na ktorých mi záleží, mi vyšli až príliš ľahko. Hovorí sa, že ľudia si vážia veci, ktoré ťažko vydrú, ale ja si vážim...
*… ľahko vydreté veci?
Nechcem, aby to tak vyznelo. Ale poznáte to – keď niečo vyjde prirodzene, je to len akoby ste boli v správnom čase na správnom mieste. Niečo skrátka funguje tak, že sa vám darí.
*Ale nie je to osud...
Možno je tam aj kus osudu, ale stojím si však za tým, že veľa záleží od nás. Keby som napríklad pred piatimi rokmi odišla z Markízy, nebola by som tam, kde teraz som.
*Ste veľká bojovníčka. Čo by sa muselo prihodiť, aby ste sa rozhodli s novinárčinou skoncovať?
Neviem. Novinárčina je moja srdcová záležitosť. Nevybrala som si ju preto, že je to moderné a že sa to nosí...
*Byť novinárkou je „moderné“?
Vidieť sa na obraze v rôznych podobách je trocha nákazlivé. A, žiaľ, mnohým televíznym moderátorom nezáleží na tom, čo hovoria, ako skôr na tom, že „sú videní“. Mňa na novinárčine baví to, že je zakaždým iná. Nikdy sa neopakuje v konkrétnostiach, stále je tu iný protagonista, iný scenár, iný príbeh. Ako také divadlo života. Páči sa mi byť pri vzostupoch aj pádoch niekoho, je to ako ten lesk a bieda.
*Ako vnímala dvanásťročná Zlatica Puškárová nežnú revolúciu?
V tom čase som si písala politický denníček. Sú v ňom rôzne vlastenecké zvolania, nálepky, výstrižky... Je až bizarné, ako dokáže dieťa reflektovať zmenu doby. Som rada, že sa môj denníček zachoval, je to dôkaz autentickosti, ako som si išla za svojím snom.
*Väčšinou, keď človek pozerá na to, ako uvažoval v puberte, je mu to smiešne, až trápne.
Ja sa tiež čudujem tomu, ako som niečo také v tom veku mohla napísať. Navyše, v detstve som mala „úchylku“, mojím idolom bol Milan Rastislav Štefánik. Vážne. Vždy ma fascinovali zakázané veci a Štefánik v tých časoch nebol nejako obzvlášť populárny. Bola som aj v Košariskách, kde sa narodil, aj na Bradle, veľmi som to prežívala.
*Ktorá z európskych krajín je vám najbližšia? Tipujem, že Taliansko...
Je to tak. Na škole sme mali všetky predmety v taliančine. Niektoré výrazy v matematike ani neviem povedať po slovensky. Milujem históriu, prešla som v podstate celé Taliansko...
*A keď máte Európu vnímať podľa politiky?
Taliani sú horlivci, prejavuje sa to aj v ich parlamente. Je neuveriteľné, že Silvio Berlusconi, človek, ktorý už neviem koľký raz stojí pred súdom, opäť vyhrá voľby. Z európskych lídrov mi bol sympatický Tony Blair. Videla som ho na vlastné oči v Bruseli, je charizmatický, zaujal ma.
*Dostávate rada otázky na telo?
Vôbec mi neprekážajú. Je mi smiešne, akí dokážu byť ľudia „zdurení“, keď sa ich ktosi spýta niečo osobnejšie. Podľa mňa neexistuje zlá otázka, len zlá odpoveď. Aj mlčanie je dokonca odpoveď. Tento nadhľad som získala pri práci. Dokážem sa zabaviť aj na sebe, lebo viem, že všetko je len chvíľkové. Naozaj platí, že kauzy či škandály trvajú len tri dni.
* Ako sa politická novinárka dostala na parket tanečnej šou Bailando a zrazu sa stala súčasťou šoubiznisu?
Nebolo to tancovanie pre nič, pre nikoho a pre seba. Tancovala som s chlapcom z detského domova, ktorý nemal bývanie, pretĺkal sa životom a za bezmála štyri mesiace spoločného účinkovania som sa vžila do jeho problémov. Vďaka Bailandu sa mnohé veci pohli. Krátko po skončení tejto šou napríklad prešiel návrh zákona pre deti z detských domovov.
*Vo svojom živote ste už vystriedali mnoho áut. Aj malé Punto, aj väčšiu Octaviu, aby ste napokon vyskúšali, aké je to jazdiť na BMW X3. Na čom ste sa vlastne naučili šoférovať?
Moje prvé auto ešte za študentských čias bola škodovka stovka. Volala sa Zita a tankovala som do nej za sto korún. Bolo skutočne romantické objaviť sa na pumpe so stovkou vo vrecku v hrkotajúcej hrči...
*Vtedy ste tankovali za stovku. A teraz?
Joj, teraz to už ani nepočítam. Odkedy sme si s Patrikom kúpili chatu, pristihli sme sa, že skutočne veľa prejazdíme. Ale v takom dobrom aute je to pôžitok. Mám v ňom súkromie, nikto ma neruší, nikto nič nechce počuť... Počas jazdy počúvam hudbu alebo sa učím jazyk.
*Ako je to, keď idete v aute spolu s Patrikom?
Ja som asi veľmi nepríjemný spolujazdec. Vykrikujem, všetko komentujem, stále mám pocit, keď nie som za volantom, že padáme z cesty, že do niečoho nabúrame... Nerada bývam spolujazdcom, som otravná, dokonca aj sama pre seba.
*Ešte minulý rok ste boli k svojím gumám ľahostajná a v lete ste jazdili na zimných. Polepšili ste sa v tomto smere?
Polepšila. Je to vďaka perfektnému servisu spoločnosti Tempus Bavaria, od ktorej mám BMW prenajaté. Vždy mi včas ohlásia, aby som si ich vymenila. Potvrdzujem teda, že je leto a jazdím na letných (smiech).
Text: Dana Závadová, foto: archív
zdroj: Profi auto
24. červen 2009 9:55 | Rozhovory | Diskusia
Nájdete nás na Facebooku
Partneri
